Žije sa

Občas sa opieram o minulosť a vyjednávam so sebou, prečo tentoraz môžem urobiť krok ku svojej závislosti. Tak ma to dnes ťahá konať starým spôsobom, zapáliť si cigaretu,
dovoliť si stratiť svoju pozornosť v hádkach, ktoré nikam nevedú, domýšľať si hovadiny, brať si všetko osobne, nechať sa uniesť svojím strachom, ľutovať svoju existenciu, povedať si no a? zatiaľ čo šmahom ruky mažem zo svojho života ľudí, ktorí sa bez toho aby to tušili, dotýkajú mojich nezahojených rán a potom toto konanie pochopiť ako zbytočné odbočenie svojho ega, ako slepú uličku, z ktorej sa musím vracať a konfrontovať sa so všetkými
následkami, ktoré moje činy v stave nevedomia spôsobili.

Je to dobré alebo zlé ?

Dostala by som odpoveď, že je to presne také, aké to je. Nič viac ani menej, že je to kolobeh môjho vývoja, kedy zbieram energiu v karanténe chránená od najbolestivejších vzťahov, aby som sa v momente svojej sily mohla znova dotýkať spomienok a zranení, stavať sa im čelom, znova odbočovať a postupovať ďalej, chápať o trochu viac. A načo toto všetko ?

Raz mi Maťa povedala

– Čo sa robí s vysávačom ?

– Vysáva.

– A čo sa robí so životom ?

– Žije sa.

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *