V očiach dieťaťa

Prečo si
Nezostal
Prečo si sa nepokúsil
Je to ako diera v hrudi
Čo sa nedá zaceliť
Prečo si ma nechal samú
Prečo si tu nebol pre mňa
Veď
Aj na mne záleží
Aj ja som dôležitá
Dlho dlho nič a zrazu toto všetko naraz
Valí sa to na mňa a ja to neviem spracovať
Ten nápor premlčaných rokov
kde stratilo sa toľko lásky
Chcela by som
aby si ma objal a
držal tak dlho
až kým sa mi srdce nenaplní po okraj


 

Žijem svoj dospelácky život, roky nezávisle a samostatne, hrdá na to, že sa mi podarilo postaviť sa na vlastné nohy pomerne dosť skoro, hrdá na to, že som zvládla ťažké veci a teraz čerpám veľké pozitíva z toho, že som sa vždy stavala všetkým svojím problémom čelom.

Sú ale témy a sú ľudia, ktorí sú tabu aj pre moje vlastné vnímanie, schovávam ich sama pred sebou s rovnakou inteligenciou, ako keď sa snažím niečo skutočne vyriešiť. Úspešne si nahováram, že sa ma to nedotýka, že mi to nič nerobí a potom príde moment, kedy ma niekto zvonka upozorní, častokrát aj „omylom a náhodou“ na príbeh, čo drieme pod povrchom a ja sa zosuniem na zem a zalapám po dychu.

Skrývame bolesť, aby sa systém nezosypal a potom keď máme viac sily a energie, telo sa odváži trochu tej bolesti pustiť von, do nášho vedomia, nech ju vidíme, nech ju spracujeme, prijmeme a pretvoríme. Čím ďalej v živote som a čím som silnejšia, zdá sa mi, že tie výzvy urovnať minulosť sú väčšie a naliehavejšie.

Posledné noci nemôžem spať, striedavo prichádzajú vlny plaču a pokoja, vracia sa mi časť detstva, na ktorú som zabudla a na ktorú sa pozerám už ako dospelý človek, presne tak ako by ste sa pozerali na malé dieťa, ktoré plače a vy neviete prečo. Dospeláka a dieťa delí rácio a argumenty, neschopnosť pochopiť toho druhého iným spôsobom, než je ten mentálny. Učím sa, ako sa tomu dieťaťu priblížiť, ako ho ukľudniť a presvedčiť, že je v bezpečí, že vždy bolo v bezpečí, len sa raz dávno zľaklo a veľmi zle to celé pochopilo.

Keď príde „odnikiaľ“ iracionálna vlna emócií a kľudne aj stovky takých vĺn, vedzte, že to znamená, že máte dosť energie na to, aby stará bolesť bola konečne pochopená a premenená na múdrosť a ešte väčšiu silu. Nemusí sa k nej viazať žiadna spomienka. Vaša vlastná energia, ktorá túto bolesť živí, sa vám vráti späť a vy ju budete môcť použiť k prežívaniu pochopenia. Všetko do seba zapadne.


 

V očiach dieťaťa, dovolila som si cítiť a nahlas vyjadriť niečo, čo som nikdy nikomu nemala možnosť povedať, pretože sa mi to zdalo hlúpe a detinské a egoistické. Ak to dieťa v sebe neuznáme a nebudeme počúvať, bránime si skutočne dospieť a mať vyrovnané vzťahy s ostatnými ľuďmi.

 

 

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *