Prijímam, že si odišiel (13.3.1999)

Posledných pár mesiacov ma zvyknú budiť nočné mory o tom, že Marek zomrel a ja som tu na všetko zostala sama. Že mi to ráno niekto oznámi, zrazu bude všetko inak a ja nebudem schopná v tejto spoločnosti už nikdy fungovať normálne. Veľmi dobre viem, že tieto vracajúce sa symboly vždy znamenajú, že treba niečo v duši preskúmať, niečo čo si pýta moju pozornosť, aby som mohla žiť ďalej ľahšia o strachy minulosti. Spravidla to čo nás bolí v dospelosti, má svoje korene na počiatku nášho života a v našom detstve a zvyšok je už len opakovanie a chápanie zažitého, z rôznych uhlov pohľadov a úrovní (k tejto pravde som prišla ja a každý si na to samozrejme môže vytvoriť iný názor).

Dnes, pred dvadsiatimi rokmi som prišla o najlepšieho kamaráta. Zomrel počas autohavárie spolu s jeho rodičmi a ešte nenarodeným bábätkom. Celá rodina zrazu zmizla niekam preč, akoby tu nikdy neboli, zo dňa na deň. Pamätám si matne, ako som ráno kráčala za mojím otcom, ktorý sedel v kuchyni na zemi, ruky mal na tvári a strašne plakal. A rovnako si pamätám ako som tomu absolútne nerozumela. Často som si predstavovala, ešte roky po tom, že je to len nejaká chyba, hrala som sama so sebou hru, že je to iba nedorozumenie a oni sa znovu objavia v našich životoch s úsmevom, akoby sa nič nestalo.

– Keď sa nad tým zamyslíš, čo je to, o čo prichádzaš?

– Bezpečie. Zdieľanie života s niekým, kto je schopný vidieť ho a chápať tak, ako ja.

Je nekonečne ťažké pustiť ľudí, ktorých milujeme, ktorí sú pretkaní našimi životmi.  Je to tá najväčšia zrada a my vlastne ani nevieme, na koho sa môžeme hnevať a kde sa sťažovať. Očakáva sa, tak všeobecne, že sa s tým proste vyrovnáme. Smrť je neuveriteľne absurdná, v tomto našom logicky založenom svete. Častokrát ani nevieme, ako veľmi sa nás to dotýka bezohľadu na to, koľko času prešlo. Sú to tajomstvá, ktoré máme starostlivo uzavreté, čakajúce na ten správny moment a keď príde, treba to len prijať.

A ja dnes, 20 rokov potom prijímam niečo, čo sa v rôznych prevlekoch zopakovalo už toľkokrát..

– Prijímam, že som o teba prišla.

– Prijímam, že si odišiel a už sa nikdy nevrátil.

 

*Láska smrťou nekončí.

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *