Nevinní

Nevinnosť sa líši od naivity. V krajoch, kde líšky dávajú dobrú noc, majú toto staré porekadlo: Naivita je nič nevedieť a byť priťahovaný tým dobrým. Nevinnosť je vedieť všetko a aj tak byť priťahovaný tým dobrým.

Keď kráčam ulicami, svet pôsobí inak, cítim svoje kroky a vôňu vzduchu, inú každým ročným obdobím, vnímam hudbu, točím sa v tanci udalostí v súlade so smrťou a životom, som súčasťou všetkého a všetko je obsiahnuté vo mne. Otáčam tvár k oblohe a svetlo preniká mojimi pórmi do každej bunky. Ďakujem za všetko, čo som stratila, aby som mohla nájsť hĺbku v sebe, korene, ktoré som tak dlho hľadala mimo mňa.

V špirálach sa točia zažité momenty, obraz tvojho oka z tesnej blízkosti, keď si mi povedal, poď ku mne a to bolo poslednýkrát.

Odišiel si a ja som si otvorila tretinkové pivo.

V obývačke, kde bolo cítiť tvoju prítomnosť a zároveň prázdny priestor a ticho, upierala som zrak na slnečný balkón a zasiahol ma úder, priamo do hrude, vydýchla som z celej sily všetok život, čo vo mne vtedy bol.

Ten obraz nosím v sebe, vždy keď precitnem, keď sa preberám zo sna cykliacich sa myšlienok a hľadím na všetko znova čisto a s uvedomením. Nosím v sebe podstatu toho, čoho som sa mohla dotýkať a objímať svojimi zmyslami. Všetci ju nosíme.

Máme svoje životy a miesta v nich, točíme sa v špirálach zažitých momentov a ovplyvňujeme sa každým krokom k sebe a späť. Sme navzájom prepojení a navždy budeme.
Odchádzame a vraciame sa, aby sme mohli znova odísť. Ako keď mesačná sila strieda dni so slnkom, my zatvárame oči a ráno   hľadíme na svet,

nevinní.

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *