Dnes tie meniny oslávim otec, nehnevaj sa…

Je 21. august a v kalendári svieti moje meno. Bola by som rada, keby to bol obyčajný meninový deň, ale nie je. Vždy ho trochu kazí tá augustová udalosť, s ktorou sa delím o miesto v kalendári, a zvlášť dnes, lebo má okrúhliny.  Je jej plný internet, hovorí sa o nej v rádiách, pozerá sa z obálok časopisov. Včera som jednu takú obálku videla, je na nej Brežnev s Dubčekom, ako sa bozkávajú.

Pripomienka na to, ako prišli Rusi spolu s bratmi, zachrániť nás. Bola som vtedy maličká, mala som sotva mesiac, a to ešte ten „in utero“, len taká kôpka buniek, o ktorej možno ešte ani mamina nič netušila.

Neviem, ako sa vtedy rodičia cítili, hlavne môj hrdý a idealistický otec. Ale musela to byť zmes obrovského sklamania, hnevu a bezmoci.
Nádeje na lepší život zhasli.

… rozmýšľam teda otec, ako ste mi
s mamou vyberali to meno, ale najskôr sa vám asi páčilo, ale hlavne, vtedy sa to tak neriešilo.

Jana – na tom sa asi nedá nič pokaziť. Ale veľmi dobre si pamätám, ako si mi blahoželal k meninám vždy na Jána. Vtedy sa u nás pálili Jánske ohne a v tmavej noci lietali svetlušky. V jeden taký jánsky večer si ma vystískal a vtisol do rúk papierové vrecko plné poľských kroviek. Doteraz si pamätám, ako výnimočne som sa cítila.

Keď som už bola väčšia, tak som sa na teba hnevala a protestovala „ja mám predsa meniny v auguste, otec!“

Niekedy mi hlavou chodila myšlienka, že si chcel mať zo mňa možno chlapca. Nikdy si mi to nevysvetlil. Snáď si len vtedy mávol rukou, Jana, alebo Ján, to je predsa jedno.
Oveľa neskôr som to pochopila, alebo si to aspoň myslím.

Otca po pražskej jari postihla normalizácia. Vyhodili ho zo strany a v práci mu to tiež dávali pocítiť. Niektorí z mojich súrodencov sa nedostali do škôl kam chceli. Ja ako posledná z detí som už mala to šťastie, že má zastihla gorbačovská perestrojka.

Tak si otecko môj spomienku na Teba spájam paradoxne s tým dátumom, ktorý si nemal rád, s tou nocou, kedy ľudí zo spánku prebudilo čudné dunenie. Ale som na Teba pyšná, ako šalamúnsky si v sebe vyriešil moje „problematické meniny“. Sebe si zostal verný a mňa si o nič neukrátil. Nie vždy sme si rozumeli, ja som bola tvrdohlavá a ty si vyžadoval absolútnu poslušnosť. Možno to inak nešlo a možno si to lepšie nevedel.
Tak ja dnes skúsim s Tebou tie meniny osláviť, a aj to, že sa máme celkom dobre na tom svete.

A keď ma predstavy unesú, uvidím ťa ako vtedy, keď som bola malá, ako ku mne kráčaš a v ruke držíš vrecko s tými najlepšími poľskými krovkami…

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *