Ja viem

Aký druh činnosti by ma dal do pohybu? Nádych výdych. Sveter vytrvalo hryzie hornú
polovicu môjho tela. Hypnotizujem sušiak s vecami, ktorý na mňa doslova zjape, aby som ho odpratala. Žiadna reakcia, nič. Apaticky čumím do blba situovaného vo výške mojich očí. Život si žije svojím vlastným tempom, niekde mimo mňa, mimo mojej pomotanej
pseudorodiny. Centrujem sa na človeka, ktorý ma zožiera ako kyselina. Ako zakaždým keď sa v neopatrnej zvedavosti vyhľadávajúc miesta, kde by sa mohol vyskytovať, presvedčím, že v skutočnosti naozaj jestvuje. Dýcha, rozpráva a smeje sa.

Ó veľké zistenie.

Ešte stále mu závidím, že ma už nepotrebuje. Vlastne závidím všetkým mužom, ktorí sa v jednej chvíli rozhodnú, že už ženu, ktorej venovali svoje vízie a čas a lásku, nepotrebujú.

Akoby mi dnes realita znova vrazila.

Cítim sa byť slabá, strašne slabá.
Strácam sa v týchto dňoch.
Ja viem, že toto tu už bolo.
A že to prejde.
Viem, že sa teraz pozerám na svet nesprávne.
Ja viem ja viem ja viem.

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *